Koučink obecne

Prvý bol Sokrates

S trochou fantázie môžme povedať, že jedným z prvých koučov bol filozof Sokrates. Aj on kládol svojim študentom zvídavé otázky, ktoré im pomáhali dobrať sa pravdivého riešenia natienených problémov či filozofických otázok. Pretože však Sokrates svojimi otázkami provokoval k premýšľaniu nielen študentov, ale aj mocných mužov a nezriedka nahlodával ich vnútorný pocit dôležitosti, vypil nakoniec až do dna svoju času bolehlavu.

Aj dnes patria otázky k základným nástrojom práce kouča. A tiež jeho klienti pomocou odpovedí nachádzajú nový uhol pohľadu na svoje problémy. Na rozdiel od Sokrata, dnes je cieľom kouča pomáhať ľuďom i firmám naplniť celý ich potenciál.

Čo to značí?

V slovnom spojení „naplniť celý potenciál“ sú všetky tieto pojmy dôležité. Slovník cudzích slov prekladá anglické slovo potency slovenskými výrazmi: sila, moc, možnosť, mocnosť, priebojnosť, účinnosť a schopnosť. Môžeme si predstaviť, že kouč je akýsi sprievodca, ktorý pomáha firmám a ľuďom nájsť tie najlepšie odpovede, pravdy a riešenia a niekedy aj silu dotiahnuť úplne a do konca vysnené vízie a projekty, či uvedomiť si nové možnosti rozvoja. Alebo uveriť vo svoju schopnosť vedieť zmeniť zdanlivo neriešiteľné situácie. A urobiť to pádne, niekedy aj priebojne a účinne. Ak je teda cieľom koučov pomáhať ľuďom i firmám naplniť celý ich potenciál, trochu nadnesene by sme mohli povedať, že kouč vedie ľudí i firmy k tomu, aby si splnili všetky svoje sny, využili bezo zbytku svoj talent, uskutočnili svoje vízie v celej ich úplnosti a nie iba púhy zlomok toho, čo chcú, o čom snívajú a čo vedia.

Na rozdiel od trénera, či konzultanta, ktorí hovoria klientovi, aké sú tie najlepšie postupy, kouč ľuďom neradí, ako majú veci robiť, ale vedie ich k tomu, aby sami našli to najlepšie riešenie. A to platí pre ľudí aj pre firmy. Koučing je určený iba pre zdravých ľudí ako metóda ich rozvoje, nie je to terapia.

Korene a historia koučingu

Korene koučingu môžme najskôr vysledovať v humanistickej psychológii šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tá na človeka už nepozerala iba ako na „púhe vrecúško pudov“, ale skúmala ho ako zdravú osobnosť a verila v jeho potenciál a rast. Na základoch humanistickej psychológie vznikli rôzne ďalšie psychoterapeutické smery, v ktorých koučing taktiež nachádza inšpiráciu. Jedným zo zakladateľov koučovania, ku ktorým sa hlási a čerpá z nich celý rad českých a slovenských koučov, sú Američan Timothy Gallwey a Angličan Sir John Whitmore. Obaja sa roky zaoberali metódami zvyšovania osobnej i profesnej výkonnosti ľudí. V posledných dvadsiatich rokoch Gallwey propaguje myšlienkový prístup nazývaný „Inner Game“ (Vnútorná hra). Vymyslel rovnicu V(výkon) = P (potenciál) – i (interferencie). Zo spolupráce Gallweya a Whitmora vznikol jeden zo základných pracovných nástrojov koučovania. Prehľadný systém otázok previazaný s ďalšími metódami vedenia ľudi, ktorý J. Whitmore pomenoval GROW (Goals = cíle, Reality = realita, Options = možnosti riešení, Will = vôľa, akčný plán), podľa toho, akými fázami vývoja klient pri koučovaní prechádza. Kouč pracujúci týmto spôsobom vedie klienta k odpovediam, ktorými si ujasní svoje ciele, vízie či projekty a na koniec nájde cestu, ako ich dobre uskutočniť. Podstata koučovania však nie je v modeli GROW. Podstata koučovania je v tom, že vďaka dobre položeným otázkam si klient urobí „jasno!. Vďaka tomu je potom schopný a ochotný kvalitne sa rozhodovať o ďalšom postupe a za toto rozhodnutie prijíma plnú zodpovednosť. Kvalitné rozhodovanie potom prispieva i k vysokej kvalite a kvantite výsledkov pri zachovaní ďalších kľúčových parametrov našej výkonnosti ako sú rozvoj a radosť.

Nová metóda sa jej tvorcom osvedčila najprv v športe. Potom ju s úspechom uplatnili aj pri vedení manažérov, pri zvyšovaní ich výkonnosti. Týmto štýlom sa im potom aj darilo meniť firemnú kultúru spoločností z rôznych oborov smerom k vyššiemu výkonu, ale aj k spokojnosti zamestnancov i celej firmy. O takej firme sa potom hovorilo, že je vedená koučovacím štýlom. Teda prioritou bol dôvera v schopnosti ľudí, samostatnosť, zodpovednosť zamestnancov za seba i celú firmu a obrovský priestor pre tvorivosť. Ako príklad John Whitmor často uvádza firmu SEMCO, kde zodpovednosť manažérov dosiahla tak vysokej úrovne, že im majiteľ ponúkol, aby si pre budúci rok sami navrhli výšku výplaty tak, aby boli spokojní a firma prosperovala. Mimochodom práve kniha Johna Whitmora Koučování bola zdrojom pre mnoho našich aj zahraničných koučov. V Čechách a na Slovensku ju niektorí ľudia považujú za základnú „učebnicu“ koučingu..

Poznať otázky nestačí

GROW či iný štýl kladenia otázok je skrátka nástroj, ktorý pomáha prísť klientom na to, čo funguje rýchlejšie. A pretože si na to prichádzajú ako by sami, majú motiváciu svoje plány uskutočniť. Aj čeští a slovenskí koučovia však upozorňujú, že táto metóda je zmysluplným nástrojom, ale vždy záleží na osobnosti, skúsenosti a vzdelaniu kouča. „Každý človek je iný“. Dobrý kouč pokladá správne zvolenú otázku v čase, kedy ju koučovaný potrebuje počuť, aby sa posunul. Podľa potrieb klienta k nim harmonicky vyberá i ďalšie nástroje a metódy rozvoja ľudí tak, aby sa klient posunoval čo najrýchlejšie. Koučing, na rozdiel od psychoterapeutických smerov, sa neprikláňa k nijakej teórii osobnosti. V týchto teóriách zástanci hovoria: „ osobnosť funguje takto a takto a my na to používame takú a takú metódu“. Snáď preto, že sa koučing rozvíja primárne v svete biznisu, je praktický a skrátka do seba vťahuje všetko, čo funguje. Základným nástrojom koučingu sú otázky, a potom môže kouč čerpať i z ďalších rôznorodých zdrojov ako je neurolingvistické programovanie, náuka o fungovaní mozgu, používa sa škálovanie a ďalšie a ďalšie. Často záleží na tom, z akých profesných koreňov kouč vyšiel. Preto je koučing tak pružný a účinný a ako koučovia hovoria, každý klient si môže nájsť toho „svojho“ kouča.

V Čechách i na Slovensku dnes nájdeme rôzne smery koučingu. Je tu napríklad veľmi početná skupina koučov, ktorí stavajú na svojich skúsenostiach z managementu a vzdelávali sa u Johna Whitmora a tiež absolvovali Akreditovaný kurz Medzinárodnej federácie koučov vedený Kanaďankou Marilyn Atkinson. Toto je komplexné vzdelávanie zahrnujúce poznatky z neurolingvistického plánovania, nauky o fungovaní mozgu až po komplexnú metodológiu koučingu. Je tu i početná skupina hlásiaca sa k Systemickému koučingu a ďalšie smery. Veľa koučov má kombinované vzdelanie a samozrejme čerpá i z ďalších typov vzdelávania, či už psychologického alebo manažérskeho.

Pretože Koučink Centrum vníma koučing nielen ako profesiu, ale aj životný postoj a filozofiu, záleží mu na šírení dobrých myšlienok o tejto profesii. Preto vnímame pole koučingu ako akýsi „švédsky stôl“, na ktorom si klient môže vybrať pre seba i pre svoju osobnosť a firmu toho najlepšieho kouča. Je však dobré si uvedomiť, že koučing je samostatná disciplína, ktorá sa od ďalších metód rozvoja výrazne odlišuje svojím prístupom ku klientovi, procesmi a nástrojmi, ktoré využíva. Kouč neradí, čo má klient robiť a ako to má robiť. To je konzultant, tréner alebo mentor, aj keď sa občas stáva, že si niektorí tréneri hovoria kouč, pretože v poslednej dobe prišlo toto slovo do módy.